Matok

rubrika: lidé
lidé

Caute. Dlhsi cas sledujem tuto stranku, ja osobne som rad, ze vobec vznikla, a ze sa vobec niekto zaujima o balbutikov. Som Martin, mam 19 rokov, prave pred nedavnom som ukoncil strednu skolu SPS E. Ani som nevedel, ze to moje koktanie sa nazyva balbuties a ze som teda balbutik.A prave o to mi ide. Ani neviem, ci vobec som, alebo niesom balbutik. Do mojich 3-4 rokov bolo vsetko o.k. Vobec som sa nezajakaval, podla slov rodicov, pretoze ja sa na to nejako velmi nepamatam. Podla nich som zevraj v asi 5 rokoch mal urcite problemy s rozpravanim. Rodicia so mnou teda hned zasli ku logopedovi (este pred tym ku doktorke, ktora ma tam odporucila). On skonstatoval, ze mi nic nieje, ze som absolutne v poriadku. Nejako sa na to casom zabudlo, a do svojich 11-12 rokoch som s tym nemal problemy. V skole sa mi darilo. Ucil som sa vyborne, niekedy horsie inokedy lepsie. (ako to v zivote vlastne aj chodi)

Vtedy sa ma pytali rodicia cim chcem byt a tak, okamzite som povedal, ze pravnikom. Bavilo ma rozpravanie, obluboval som ked ma niekto pocuval. Dokazal som hovorit v pohode 4-5 hodin v kuse. Skratka ani naznak koktavosti. Asi v 13 rokoch sa t o zacalo. Zacal som koktat. Preco ? Neviem. Jednoducho som sa zadrhaval. Najskor doma, to mi rodicia vzdy hovorievali, ukludni sa - pomaly. A ja som odvetil, ved dobre, dobre. V skole som prekvapivo s tym nemal problemy. Co som potreboval povedat, som povedal normalne, prednasal som basne, bezchybne. Akurat som cital potichu. Ale to bol v tom veku problem skoro kazdeho. Potom, ked sa to doma prejavovalo castejsie, otec povedal, ze kazdy den budem nahlas citat knihu, tak, aby ma pocul z detskej izby. Ci mi to pomohlo - nevedno,...v kazdom pripade zlom nastal, ked sme sa prestahovali. Nove prostredie, novi ludia,...myslim, ze som sa neaklimatizoval v skole. Zrazu som sa zacal viac kontrolovat. (istu mieru v tom zohravalo asi aj urcite dospievanie) Postupom casu som sa zacal viac zajakavat doma. To som mal uz 13 rokov. To, ze som sa zajakaval doma, mi osobne nevadilo. Viac ma trapilo, ze pri odpovediach pred tabulou, som nemal taku is totu v slove. S toho vyplyva, ze som si uz menej veril, a cize, som vseobecne menej rozpraval nez predtym.

Prednasanie basniciek a citanie som napodiv este zvladal normalne. Potom prislo prelomove obdobie mojho kratkeho zivota. Presne v osmej triede, ked som mal 14 rokov, povedal ucitel slovenciny, ktory nas v tom case ucit, ze sme ho nazlostili a ze na buducu hodinu bude vsetkych zaradom skusat z citania na znamku. Vtedy som vedel s triedy, dovolim si povedat, najlepsie citat. Ani dievcata nevedeli az tak dobre citat ako ja. Preto som si povedal, ze "skvele", zadarmo zarobena jednotka. Ked prislo na den sudny, priblizovalo sa poradie na mna, umerne vo mne stupal strach zo zlyhania. Hned ako som zacal citat, zacal som sa privelmi kontrolovat, zalezalo mi na znamke, nechcel som nic pokazit, ale chcel som, aby to bolo lepsie ako inokedy. Zacal som koktat - a to som nezniesol - rozplakal som sa - niektori spoluziaci/cky sa mi s miali -> velmi ma to vyvodilo z miery. A od vtedy som uzavrety clovek. Ked netreba, nerozpravam. Na strednej aj ked bolo treba, nerozpraval som. Hanbil som sa, ze ked sa mi to zase stane, zase to neznesiem a rozplakat sa uz taky "velky" by bola velka hanba. A vedel som, ze by som bol toho schopny, rozplakat sa. Velmi ma to trapilo a nevedel som, co mam s tym robit. nedokazal som pochopit, ako je to vobec mozne, ze pred niekolkymi rokmi som bol taky zhovorcivi typ a teraz som troska. S tej hanby sa to preklenulo do socialnej fobie (dalej len SF). Akoby mi nestacilo koktanie. Teraz som sa, tak ciastocne dostal (dostavam) z SF. Ide mi o to, ze NEVIEM ci som socialny fobik alebo balbutik, alebo oboje ? neviem.

A este to by ma zaujimalo o balbutikoch. Ak som sam, dokazem rozpravat bez koktania, absolutne v pohode a nahlas. Staci ak je v mojej pritomnosti len brat a uz sa obcas zadrhavam. Nevadi mi to, nehanbim sa, pretoze je to brat , a koniec koncov ani bratovi to nevadi, pretoze si zvykol, ze nemam plynulu rec. Absolutne na to nereaguje, nesmeje sa, skratka nic (mam dvoch bratov, a ani tomu druhemu rovnako nevadi). Vadi to napr. rodicom, ktori ma napominaju, aby som hovoril normalne. Ked som mal pred nedavnom v skole nieco precitat nahlas, alebo odpovedat - v ziadnom pripade. Bol som ticho. Radsej som nepovedal nic, nez by som sa mal strapnit. Vsetci o mne vedeli, ze to viem, a iba sa hanbim, a preto mi davali radsej pisat na papier (ucitelia).

Preto teraz neviem, ked dokazem normalne bez koktania rozpravat, ci som balbutik. Koktam len v pritomnosti niekoho. Mozno povedat, ze cim viac ludi, tym viac sa bojim rozpravat, casto radsej nic nehovorim vo vecsich spolocnostiach. Radsej sa strapnim pred max. 2-3 ludmi, nez pred 10-20 ludmi.Lepsie povedane, na verejnosti VOBEC nerozpravam - len minimalne.Takze teraz fakt neviem, ci teda com balbuti k alebo SFik - asi by na tuto "spoved" bolo treba predsa len nejakeho odbornika/icku, ale predsa len ak ma niekto nejake skusenosti, tak by som bol VELMI vdacny keby vsetko uviedol na pravu mieru.

Inak ak ma z Vas niekto ICQ, tak si mozeme pohovorit OnLine (ja to nazyvam real-time).


lidé
Zveřejněno: 16. 09. 2005 (přečteno 8145)
© bodyia 2003-2014, postaveno na phpRS
TOPlist